Dnes sme sa zúčastnili našej poslednej výstavy (na 99,99%) v Lomnistej v Nízkych Tatrách. Tentokrát išlo o klubovú výstavu SKCHR a po 1. krát (a teda aj posledný) som predviedla Amala v triede pracovnej, v ktorej získal známku: VD2.

Koniec veľmi dobrý, všetko veľmi dobré...   

S nostalgiou som si zaspomínala na naše prvé doslova "krvavé" výstavy, na ktorých sme vzájomne bojovali jeden proti druhému . Vypľuté pamlsky pred rozhodcu, môj "úžasný" pád pri behu v kruhu,  Amal-oslík, roztrhnuté vodítko, vyťahané ruky a mozole na rukách od vodítka, to všetko bola fakt drina. Hreje ma však dobrý pocit, že sme trénovali poctivo obidvaja a naša "záverečná" bola vyvrcholením všetkej snahy a nácviku za našich spoločných 5 rokov. Výsledok je úžasný, Amal stojí ako socha - keď sa má stáť, beží ako atlét - keď sa má bežať, proste malý výstavný bôžik A tak si môžem kľudne vydýchnuť a pritom povedať: stálo to naozaj za to...

Amík, ďakujem, že si taký, aký si  ...

Na tejto výstave sme si prevzali od klubu SKCHR ocenenia "Čin roka 2007" a "Športovec roka 2007".

Srdečne ďakujeme!