Choď na obsah Choď na menu
 


Najrýchlejší ridgeback Európy

13. 7. 2008

Málokto z vás tuší, že Slovensko má jedného z najrýchlejších ridgebackov na coursingových a dostihových dráhach a málokto z vás vie, že dostihovú licenciu môže ridgeback vôbec získať. Tento rozhovor sme pripravili aj preto, aby si majitelia a chovatelia uvedomili, že ridgeback nie je len domáci maznáčik, ale hlavne športovec telom i dušou a v tejto oblasti sa vie plemeno presadiť. O coursingu, dostihoch a najrýchlejšom ridgebackovi Európy sme sa rozprávali s Janou Danišovskou, majiteľkou Amala z Adarova Dvora.

Janka, začneme typickou „začiatočníckou“ otázkou... ako a prečo si sa rozhodla pre plemeno Rhodesian Ridgeback ?

Pôvodne to mal byť labrador  Na jeseň 2002 som išla na výstavu do Nitry vybrať si otca môjho budúceho šteniatka bieleho labradora. Odišla som z výstavy s vizitkou otca môjho Amala (Amal Silesian Harta). Prečo RR? Verím jednoducho na lásku na 1. pohľad

Ako si prišla na myšlienku, že Amal by sa mal venovať práve coursingu alebo dostihom ?

Myšlienka o coursingu sa zrodila na jar 2004 po tom, čo som sledovala trénovať psíkov rôznych plemien pri Slovnafťáckej hrádzi. Videla som, že beh za návnadou ich väčšinou baví, tak som uvažovala, prečo by to nemalo baviť toho môjho temperamentného „divocha“. O dostihoch som sa dozvedela od kamarátky po tom, čo sme už mali coursingovú licenciu vo vrecku. Pátrali sme po internete, získavali potrebné informácie od členov RHS, išli vyskúšať tréning a bolo rozhodnuté. 

Aké boli vaše začiatky ? Prvé stretnutie s návnadou ? Prvý tréning ? Kde ste začínali ?

Coursing sme 1. krát vyskúšali na klubovom dni na Piatrovej v máji 2004. Bežal výborne. Nakoľko bol vtedy pár mesiacov po zlomenine nohy, nemohli sme začať trénovať hneď. Až na jeseň 2004 sme sa niekoľkokrát pridali k trénujúcim coursingárom z RHS pri spomínanej Slovnafťáckej hrádzi.

Kedy si si povedala „tak fajn, Amala to baví, budeme sa tomu venovať vážne“ ?

Mojou prvou podmienkou pre toto rozhodnutie bolo absolútne zotavenie sa po ťažkej zlomenine nohy a kladné odporúčanie veterinárneho odborníka venovať sa tomuto športu vážnejšie, keďže Amal má navždy kostičky v nohe spojené šroubom. No a druhou podmienkou bol negatívny výsledok RTG bedrových a lakťových kĺbov. Ten som sa dozvedela, keď mal Amal niečo vyše 2 rokov - vo februári 2005. Takže presne vtedy toto rozhodnutie padlo...

Čo motivuje v tejto záľube teba a čo Amala ?

Pre mňa je motiváciou č. 1 jeho obrovský záujem a chuť bežať. A samozrejme nové a nové úspechy, ako aj moji najbližší, kamarátky, známi, členovia a organizátori podujatí, ktorí nám fandia. Nemalou mierou k motivácii prispievajú aj tie podujatia, u ktorých je predpoklad kvalitného priebehu, čo sa týka organizácie, techniky a obslužného personálu. Minulý rok sme sa zúčastnili takmer všade, kde sa dalo, tento rok si už vyberám.

Aké zdravotné predpoklady musí spĺňať pes s coursingovou a dostihovou licenciou ?

Pre získanie licencií nie sú predpísané žiadne zdravotné predpoklady. Je na majiteľovi, aby poznal zdravotný stav svojho psa. Ak si nie je niečím istý, je lepšie obrátiť sa odborného veterinára. Majiteľ si musí sám zodpovedať za prípadné zdravotné problémy, ktoré by týmto športom mohol spôsobiť svojmu psovi v prípade, ak by zanedbal nejaké ochorenie alebo zdravotný problém. Vo všeobecnosti by som mohla povedať, že pes musí byť vo veľmi dobrej fyzickej kondícii, t. j. musí byť schopný zvládnuť podmienky vysokej telesnej záťaže, hlavne u dostihov je to veľmi dôležité. No a k súťažiam je potrebné mať absolvované bežné očkovania tak isto, ako je to na výstavách. Pred každou súťažou kontroluje zápis očkovaní a samotných súťažiacich vždy veterinár, niekde to berú ako formalitu, niekde prebieha kontrola veľmi pedantne.

Kde a ako často s Amalom trénuješ? Si členom nejakého coursingového alebo dostihového združenia ?

Pre Amala znemená tréning nie len samotný beh za návnadou, ale aj kondičná príprava. Tá spočíva v behu pri bicykli niekoľko kilometrov takmer denne, ak to moje časové možnosti a hlavne počasie dovoľujú. No a cez víkend chodíme na dostihový tréning do Marcheggu. V súčasnosti nie som členom žiadneho športového klubu.

Akému typu / povahe RR a majiteľa :o) by si odporučila venovať sa coursingu, prípadne dostihom ?

Stretla som sa s rôznymi typmi povahy. Na coursing rozhodne nepatrí agresívna povaha! Bežať za návnadou a chytať ju sa podľa mňa dá naučiť. Niektorí sa učia rýchlo, iní potrebujú čas aj niekoľko mesiacov. Výhodu majú určite temperamentnejšie povahy a povahy s výborným loveckým inštinktom. Teda to som myslela u psov No a na povahe majiteľa nezáleží, hlavne treba mať pevné nervy, chuť a dosť voľného času ...

Čo všetko musí pes splniť, aby získal coursingovú a dostihovú licenciu?

Záleží od toho ktorého coursingového či dostihového klubu, aké podmienky si stanoví. Vo všeobecnosti pri coursingu musí pes absolvovať niekoľko tréningových behov tak, aby zvládal bežať sólo a párové behy. Zvládať znamená, že pri behu musí sledovať návnadu, pri párových behoch nesmie stíhať súpera a v cieli musí do návnady zahryznúť. Pes sa nesmie počas ťahania návnady vracať späť do štartu k majiteľovi, príp. zaujímať sa o iné objekty a predmety. Po tomto zvládnutí musí absolvovať niekoľko licenčných behov (u RHS 1 sólo a 2 párové behy) za účasti klubom povereného rozhodcu. Podobne je to aj u dostihov. Pri dostihu musí pes absolvovať tiež niekoľko tréningových behov (u ARH min. 6) tak, aby zvládol sólo behy v ovále na stanovenú vzdialenosť (u RR 480 m), bez zastavenia, skracovania dráhy, vracania sa k majiteľovi a pod. Následne absolvuje 4 sólo licenčné behy s náhubkom a dečkou na chrbte pod dohľadom dostihového rozhodcu.

Dostáva Amal nejaké zvláštne krmivo? Má zvýšené nároky na kŕmenie? Veterinárna starostlivosť alebo nejaké ďalšie zvláštnosti, s ktorými sa môže majiteľ pri coursingu stretnúť ?

Kvalitné krmivo. Veterinárna starostlivosť je bežná. Raz ročne podávam kĺbovú výživu Alavis. So zvláštnosťami som sa zatiaľ nestretla.

A na záver ... podeľ sa s nami o tie NAJ úspechy Vášho „tímu“ ...

úplne naj sú v coursingu tituly Coursingový víťaz SR 2005, Majster Slovenska, Moravy a Slezska, Tirolska na snehu. V dostihoch je to titul Majster Tirolska v dostihu na snehu a Majster Rak[ska. Najlepší čas na 480m: 36,91. Najlepší čas preteku: 37,51.

 

Prajeme Janke a Amalovi, aby aj naďalej úspešne hájili RR farby na coursingových i dostihových dráhach v Európe a aby bol Amal rýchlejší a rýchlejší ... jednoducho najrýchlejší ridgeback Európy.

 

Ďakujeme veľmi pekne.

Športu zdar   J+A

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.